Keď pán Boh stvoril život, postavil si nových tvorov do rady a naservíroval im život:

 "Ty, osol, budeš od úsvitu až do súmraku pracovať, ťahať ťažké náklady na svojom chrbte. Budeš jesť trávu a budeš hlúpy. Dožiješ sa päťdesiat rokov." Osol Bohovi odpovedal: "Stvoriteľ, žiť takto päťdesiat rokov je veľa. Nedávaj mi viac ako dvadsať rokov." A Boh povedal, aby sa stalo, a tak sa aj stalo.

Psovi Boh povedal: "Ty si pes. Ty budeš strážiť ľudské obydlia, robiť človeku priateľa. Budeš jesť to, čo zostane po človeku a dožiješ sa tridsiatich rokov." Psovi sa tridsať rokov zdalo veľa a dohodol to na päťnásť.

Opici pan Boh povedal: "Ty si opica. Budeš sa húpať, skákať zo stromu na strom a chovať sa ako idiot. Budeš smiešna a dožiješ sa dvadsať rokov." Opica uprosila Boha, aby jej takého života nedával viac, ako desať rokov.

A k človeku Boh prehovoril: "Ty si muž, jediná mysliaca bytosť na zemi, ktorá bude ovládať iné bytosti. Budeš vládnuť na zemi a žiť dvadsať rokov." A muž hovorí: "Pane Bože, dvadsať rokov je veľmi málo. Daj mi tých tridsať, čo nechcel osol, a tých päťnásť od psa a desať od opice..." A Boh tak urobil.

No, a preto chlap žije dvadsať rokov ako muž, potom tridsať rokov pracuje od rána do noci a nosí náklady na chrbte ako osol, potom päťnásť rokov stráži vlastný dom a je, čo zostane po ostatných ako pes, a nakoniec strávi desať rokov ako opica, keď robí šaša vnúčatám.