Svetový romantizmus
Svetový preromantizmus a romantizmus (vznik nového hrdinu)
Dve významné udalosti na prelome 18teho a 19teho storočia ovplyvnili hospodársky a politický vývin – priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna revolúcia vo Francúzsku. Zaznamenali úplný rozpad feudalizmu a otvorili cestu ku kapitalizmu. Kapitalistické vzťahy založené na moci peňazí však čoskoro ovládli človeka. Nové spoločenské problémy, ktoré sa ukázali rozvojom moci kapitalizmu sa ukázali rozumovo neriešiteľné. V umení preto nastáva obrat od rozumu v citu. Vzniká nový typ mysliteľa, ktorý uprednostňuje cit pred rozumom (Rousseau). Tento nový vzťah človeka k životu upevňuje romantizmus. Romantik nevie pochopiť príčiny nepriateľského kapitalizmu, čo prehlbuje pocit samoty.
A) Preromantizmus
* Klasicizmus bol umeleckým smerom aristokracie. Nová nastupujúca trieda – meštianstvo, vytvára nový životný postoj i umelecký štýl.
Preromantizmus (sentimentalizmus) je umelecký smer, ktorý odmietal nespravodlivosť feudalizmu, chladné mudrovanie. Zdôrazňoval citové hodnoty jednoduchého človeka. Najdôležitejšími znakmi preromantizmu sú zmysel pre veľkosť, vznešenosť, pôvodnosť a požiadavka tvorivej slobody. Prejavoval sa najmä v 2. polovici 18. storočia.
Literatúra zobrazuje ideálny svet alebo uniká do exotických krajov. Preromantický básnici si obľúbili určité scenérie (cintoríny, nočný svit,...) a symboly (mních, väzeň, pustovník,...). Na rozdiel od francúzskej literatúry (obľúbenej v klasicizme) získava obľubu anglická poézia.
Predstavitelia: Jean Jacques Rousseau, Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller, Johann Gottfried Herder.
* Rousseaua zaraďujeme do 2 lit. období: osvietenstva (spolupracoval na Ecyklopédii) a preromantizmu (vytvoril vrcholné dielo európskeho preromantizmu – Júlia, Nová Heloisa).
Sturm und Drang je nemecké literárne hnutie bolo zamerané proti aristokratickému klasicizmu a osvietenstvu. Zdôrazňovalo tvorivú slobodu osobnosti, odmietajúcu konvencie a spoločenské predsudky a riadiacu sa len vlastným srdcom. Uprednostňuje cit pred rozmumom. Proti mestskej civilizácii kládlo voľnosť prírody a prikláňalo sa k ľudovým tradíciám.
Johann Wolfgang Goethe
Predstaviteľ hnutia Sturm und Drang. Na štúdiách sa stretol s Herderom. Hlboko naňho zapôsobila Francúzska revolúcia, ktorú označil za začiatok novej epochy ľudstva. Buričské nálady vyjadril v diele Prométeus. Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola námetom na román Utrpenie mladého Werthera. Njavýznamnejším dielom je veršovaná dráma Faust.
Utrpenie mladého Werthera je román písaný formou listov. Werther sa beznádejne zaľúbi do Lotty, nevesty svojho priateľa. Mladík rieši konflikt medzi cťou a láskou samovraždou. Dielo je písané ich-formou.
Faust je veršovaná tragédia, ktoré vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi. Dielo nie je klasickou divadelnou hrou, ale romantickou básňou, zmesou tragických a komických prvkov, poézia sa strieda s prózou, citové úseky sa zrážajú s racionalistickou meditáciou.
1. diel: Faust v úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom Mafistofelom. Faust sa zoznámi s Markétou, do ktorej sa zaľúbi a majú spolu syna. Keďže ich syna Markéta zabije, je odsúdená na smrť. Faust sa ju snaží obhájiť.
2. diel: Faust prepadá zúfalstvu a diabol sa ho snaží rozptýliť, preto ho odvedie do cudzokrajných končín na cisársky dvor. Ríšu zachráni vynálezom papierových peňazí. Odchádza do Grécka, kde sa ožení s Helenou a majú spolu syna, ktorý časom umiera. Faust sa vracia na cisársky dvor a žiada od cisára bažinatú krajinu. V jej premene na úrodný kraj nájde Faust zmysel svojho života. Podľa zmluvy mal svoju dušu venovať diablovi, ale keďže úrodnú pôdu venoval chudobným, bola jeho duša spasená a Faust bol zachránený. Slepý Faust prichádza k záveru: „Zaslúži ten len slobodu si, s žitím kto denne o ňu bojuje!“
Friedrich Schiller
Jeho diela patria k vrcholným dielam Sturm und Drang a preromantizmu vôbec. Diela: drámy Panna Orleánska, Don Carlos, Mária Stuartová, Viliam Tell.
Viliam Tell je veršovaná dráma, ktorá zobrazuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Legendárny Viliam Tell nevzdá úctu vystavenému klobúku symbolizujúcemu nadvládu Nemcov. Gessler ho núti zostreliť jablko z hlavy vlastného syna – príkaz splnil, syna nezranil, ale uvrhli ho do väzenia. Tell ušiel, zabil Gesslera a ľud pod jeho vedením vyhnal tyranov a vydobyl si slobodu.
B) Romantizmus
Romantizmus je myšlienkové hnutie a jeden z hlavných umeleckých smerov 19.storočia. Uplatňoval tvorivú slobodu umelca, staval cit pred rozum, zdôrazňoval konkrétneho jedinca. Dominujúci význam má spisovateľovo subjektívne stanovisko.
Znaky romantizmu:
1. predstavivosť a fantázia
2. stavia proti prízemnosti života veľkolepú minulosť
3. romantik – búrlivák, vzdoroval individuálnym vzopätím ducha a končil obyčajne v bezvýchodiskovosti
4. romantik žil bohatým vnútorným životom a cítil sa osamotený
5. harmónia kontrastov
6. druhový synkretizmus (kríženie druhov umenia – dramatizoval prózu, zhudobnil poéziu,...)
Predstavitelia: - anglická lit: George Gordon Byron (Don Juan), Percy Besshe Shelley (Odpútaný Prométeus), Walter Scott (Ivanhoe)
- francúzska lit.: Victor Hugo (Bedári)
- nemecká lit.: Novalis (Hymny noci), bratia Grimmovci, Heinrich Heine
- ruská lit.: Alexander Sergejevič Puškin (Eugen Onegin), Michail Hurievič Lermontov (Hrdina našich čias)
- poľská lit.: Adam Mickiewicz (Óda na mladosť)
- maďarská lit.: Sándor Petőfi (Obeste kráľov, Apoštol)
- literatúra USA: Edgar Allan Poe (Havran)
- česká lit.: Karel Jaromír Erben (Kytice), Karel Hynek Mácha (Máj), Božena Němcová (Babička)
George Gordon Byron (ang.)
Preslávil sa dielom Childe Haroldova púšť. Je to romantický epos, ktorý obsahuje autobiografické prvky. Harold je moderný intelektuál, básnik, melancholik, nedokáže sa zmieriť so svojím tragickým osudom, ale pritom vzdorne pozdvihuje svoj hlas na obranu všetkých podrobených národov, proti tyranii a bezpráviu.
Satirou na negatívne spoločenské javy bol Don Juan. Orientálna romantika je tu prepletená dobrodružstvami hlavnej postavy.
Ideou slobody je preniknutá báseň Chillonský väzeň. Na hrade Chillon pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobodia bernskí vzbúrenci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením. Autor v básni vyjadruje túžbu Švajčiarov vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády.
* Byronizmus je odrodou romantizmu, kde hlavný hrdina vedie osamotený boj za slobodu proti tyranom svetabôľom, má spor so svetom.
* Básnická (byronovská poviedka) – veršovaný lyricko-epický útvar. Obsahuje lyriku, básnikove reflexie, ale má dej. Hrdinovia sa búria proti tyranii.
* Na rozdiel od Prométea v gréckom mýte, ktorý sa podrobí Diovej vôli, Prométeus v diele Odpútaný Prométeus (P. B. Shelley) vzdoruje tak dlho pokiaľ nie je tyran porazený a pomáhajú mu mytologické bytosti.
Victor Hugo (fr.)
Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov romantizmu. Predhovor k dráme Cromvell sa stal manifestom romantizmu. Víťazstvo romantizmu v dráme zaznamenala jeho hra Hernani.
Chrám Matky Božej v Paríži. Dej sa odohráva v 15-tom storočí v Paríži. Základom deja sú zložité osudy cigánky Esmeraldy, najmä však láska pokryteckého kňaza Frolla k nej. Frollo pristihne Esmeraldu s jej milým a prebodne ho. Zo zločinu a bosoráctva obvinia Esmeraldu. Zvonár Quasimodo ju ukryje vo veži. Claudo Frollo, arcidiakon, ju však unesie a zatvorí u starej pustovníčky, ktorá nenávidí cigánov, pretože jej kedysi uniesli dieťa. Pustovníčka Gudula spoznáva dcéru, ale už ju nemôže zachrániť. Esmeralda zomiera, Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu a sám zomrie pri tele mŕtvej Esmeraldy.
Pre román je príznačná harmónia kontrastov:
škaredý zvonár – krásna Esmeralda
zvonár: škaredý telom – krásny dušou
ľud: Quasimodo, Esmeralda – šľachta: Frollo
freska katedrály: výtvor robotníka – navštevujú ju iba bohatí
hlavní hrdinovia umierajú v kvete mladosti
Bedári. Rozsiahla románová skladba opisuje osudy a ťažký život trestanca Jeana Valjeana. V základnej myšlienke ide o zápas s nespravodlivosťou spoločenských zákonov.
Jean Valjean je celý život stíhaný za to, že ukradol chlieb. Po 20tich rokoch na galejách sa mu podarí ujsť. Stretáva kňaza – Myriell – ten ho prijme, pohostí a dá mu nocľah. Jean mu ukradne strieborný príbor. Keď ho prichytia kňaz mu daruje ešte 2 svietniky. Uvedomí si, že nie všetci sú až takí zlí. Stáva sa bohatým a váženým členom spoločnosti a rozhodne sa pomáhať chudobným. Prenasleduje ho komisár Javert, ktorý bol strážnikom na galejách. Jean ho raz zachráni pred zlinčovaním a komisár si uvedomuje, že Jean nie je zlý človek.
Alexander Sergejevič Puškin (rus.)
Je zakladateľom modernej ruskej prózy. Jeho pričinením vstúpila do literatúry postava typu zbytočného človeka – Eugen Onegin.
Eugen Onegin je filozoficko-spoločenský a zároveň ľúbostný veršovaný román. Básnik Lenský privádza do domu statkára Larinu svojho priateľa Onegina, ktorý sa na vidieku beznádejne nudí. Larinovci majú 2 dcéry – Oľgu, ktorú ľúbi Lensky a Tatianu. Tatiana vyznáva Oneginovi lásku, ten ju však odmieta. Z rozmaru začne dvoriť Oľge, preto ho Lenský vyzve na súboj. Onegin Lenského zabije a odchádza do sveta. Po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu, ktorej vyzná lásku aj napriek tomu, že je vydatá. Tatiana ho však odmieta so slovami: „stačilo vám ku šťastiu tak málo – natiahnuť ruku, osud ma však inde zavial. Milujem vás, no napriek tomu mužovi vernosť zachovám.“
Kapitánova dcéra je historická próza, dobrodružný príbeh na pozadí dobových udalostí Pugačovovho povstania. Autor ho zobrazuje ako rozhodného veliteľa, nepriateľa šľachty a spravodlivého človeka. Po potlačení povstania ho síce verejne popravia, ale autorove sympatie sú jednoznačne na strane ľudu.
Ďalšie diela: Boris Godunov, Piková dáma, Kaukazský zajatec.
Božena Němcová (čes.)
V diele Babička čerpá zo spomienok na babičku, ktorá trávi posledné roky svojho života na Starém bělidle a stará sa v rodine svojej dcéry o vnúčatá (Jána, Vilka, Barunku a Adelku). Zachytáva jeden rok vidieckeho života. Babička je idealizovanou postavou, ktorá stelesňuje životodarnú silu ľudu.