Slovenská romantická literatúra
Slovenský romantizmus
V celej Európe silnela vlna národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré vyústilo do revolúcie v roku 1848. Nebolo tomu ináč ani na Slovensku. Iniciatívu v tomto boji preberá Štúrova škola. Jej centrom sa stáva Bratislavské lýceum, kde vzniká Spoločnosť česko-slovanská. Bol to študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Štúra zmenil program. V júli 1843 sa Štúr, Hurban, Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom dohodli na pravidlách nového spisovného jazyka. Za základ prijali kultúrnu stredoslovenčinu a uzniesli sa na fonetickom pravopise (píš ako počuješ). V roku 1844 22 najhorlivejších študentov odišlo z Bratislavy do Levoče (Štúra „vyhodili“). Pri tejto príležitosti zložil Janko Matuška hymnu Nad Tatrou sa blýka (melódia ľudovej pesničky – Kopala studienku, pozerala do nej).
Prvou publikáciou v novom jazyku bol druhý ročník almanachu Nitra.
Prvá báseň: Ján Francisci: Svojim vrstovňikom. Zásluhou Štúra vychádzajú Slovenskje národňje novini.
Znaky romantizmu na našom území:
Návrat k slovanským žánrom
Ľudový hrdina z vidieka
Téma minulosti a ústna ľudová slovesnosť
odsúdenie titanizmu
autori sú málo subjektívny
harmónia kontrastov
druhový synkretizmus (kríženie druhov)
hrdinova nálada korešponduje s prírodou
sylabický veršový systém (rovnaký počet slabík vo verši)
Samo Chalupka
Bol jedným z najvýznamnejších národovcov. O tom svedčí aj motto na jeho náhrobnom kameni: „V pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“ (to jediná moja vina a okrem nej žiadna iná).
Mor ho! Dej: Cisár Konstantinus v roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil kmene. K Dunaju za ním prichádzajú odvážni slovanskí junáci s mierovým posolstvom. Cisár však mier odmieta a aj napriek veľkej prevahe jeho vojska bojujú junáci za svoju slobodu. Junáci hrdo padnú. Hrdina je kolektívny.
* Harmónia kontrastov: veľa vojakov – málo junákov
Turčín poničan je o dráme ženy, ktorú poturčenec (janičiar) odvlečie do otroctva. Spoznáva v ňom svojho syna a hoci jej syn sľubuje život v prepychu, chce sa vrátiť domov.
* Smrek na tento námet napísal liberto k opere Jána Cikkera Beg Bajazid.
Ďalšie diela: Likavský väzeň, Kráľohoľská, Branko.
Janko Kráľ
Už jeho vrstovníci ho volali divný Janko. Obraz života a diela sa podarilo uceliť až po druhej svetovej vojne, no ani doteraz nie je ukončený. Písal balady a do povedomia sa dostal baladou:
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
1. časť: Lyrický obraz autorovho vnútra. Dedinčania ho nechápu. Záverom sa hrdina mení na baladickú postavu – divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu vo Váhu
2. časť: Baladický príbeh. Janko sa vyberie do temnej noci. Uvidel zakliatu pannu a vrhol sa do vody. Utopil sa.
Ďalšie diela: Duma bratislavská, Jarná pieseň, Šahy
Ján Botto
Je najmladším predstaviteľom štúrovskej skupiny. Prvé básne vychádzajú pod pseudonymom Janko Maginhradský. Jeho prvotiny sú štylizované ako balady: Žltá ľalia, Margita a Besná, Ctibor.
Žltá ľalia je baladou o láske Adama a Evky. Adam jedného dňa zomrie. Ešte počas jeho života si pred Bohom prisahali večnú vernosť. Ako však čas plynie, Evička sa cíti osamotená. Objavuje sa tu neznámy pán z mesta, ktorému Evička podľahne. Jedného dňa čaká na svojho pána z mesta. Ten však neprichodí. Keď nastane noc, namiesto šťastia prichádza nešťastie za porušenie prísahy – Adamko vychádza spod prahu a pýta sa jej, či dodržala sľub. Evička si až teraz uvedomuje, aký prečin spravila. Za porušenie sľubu cíti bolesť, ktorú symbolizuje tŕnie, ktoré ju obopína, keď ju Adamko objíma. Prepadne sa pod prah s Adamkom.
Smrť Jánošíkova
V diele nezachytil epickú zložku Jánošíkovho života ani zboja, ale podľa obrázkov na skle záver jeho života. V tóne Byronovských žalárnych scén predstavil uväzneného zbojníka, s ktorým sa lúči biele dievča – symbol duše ľudu.
Skladba má 9 spevov:
Oslava Jánošíka a jeho skupiny
Obraz zlapania Jánošíka
Opis čierneho mesta (Lipt. Mikuláš), ktoré ho väzní
noci vo väzení a spev Jánošíka o mladosti – najpochmúrnejší
spev o slobode – najkrajší
nádej, že túžba po slobode bude živá, Jánošík sa modlí pred popravou
opis popravy
Slovensko po Jánošíkovej smrti
alegorický (inotaj), Jánošíkova svadba s kráľovnou víl je dôkaz jeho nesmrteľnosti
Hlavnou myšlienkou je hieronizmus a tragika Jánošíka, symbolizuje osud romantickej generácie.
Andrej Sládkovič (vlastným menom Braxatoris)
Študoval v Banskej Štiavnici, kde sa stretáva s Máriou Pišlovou, inšpirátorkou básne Marína. Po návrate z Nemecka sa dozvedel, že Máriu prinútili rodičia vydať sa za bohatého medovnikára. Preslávil sa skladbami Marína a Detvan.
Marína je ústredným dielom slovenského romantizmu. Skladba má 2 časti:
Prvá je lyricko-epická, ktorá pripomína šťastné dni lásky, vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Láska k dievčine sa časom prelína s láskou k otčine. Ďalšie strofy zobrazujú nešťastnú lásku k Márii, pretože ju básnik stráca.
Druhá časť je reflexívno-symbolická. Láska nadobúda nadosobný charakter. Marína sa mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena a láska ako tvorivý princíp panuje v celom vesmíre. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako stav tela, ale ako stav duše. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na Zemi a takto sa láska k národu môže stať pokračovaním lásky k žene.
Detvan. Na príbehu zasadeného do 15teho storočia básnik vyjadruje svoje názory na ľud. Skladba sa skladá z 5 spevov:
1.Martin – oslava krás podpolianskej prírody. Autor nás zoznamuje s Martinom Hudcovie, ktorý zabije sokola, keď sa vrhol na bezbranného zajaca
2.Družina – Martin na salaši zisťuje, že ten sokol patrí kráľovi. Pri návrate zo salaša oslobodí z rúk zbojníkov krásnu Elenu.
3.Slatinský jarmok – najpoetickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa mu ide ospravedlniť. Kráľ mu daruje koňa s kantárom (ozdobný ohlavok)
4.Vohľady – obraz Eleny, ktorú básnik opisuje ako ideál. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta
5.Lapačka – verbovanie na dedine. Martin vstupuje do čierneho pluku, ale len pod podmienkou, že si so sebou môže zobrať kroj, fujaru, valašku a Elenu
Skladba má epickú aj lyrickú zložku. Epická časť je v dejových epizódach a lyrická skladba sa skladá z opisov Poľany a reflexií o vlastnostiach ľudu. Pred skladbou je zaradená báseň Vrstovníkom. V poslednej slohe sa básnik lúči s Martinom slovami: „Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná.“