Slovenská dramatická tvorba  (Chalupka, Záborský, Palárik, Tajovský)

Dramatická tvorba sa na Slovensku začala vyvíjať v období klasicizmu. V roku 1830 Gašpar Fejérpataky – Belopotocký založil v Liptovskom Sv. Mikuláši prvé slovenské ochotnícke divadlo.

A) Klasicizmus

J. Chalupka – písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina

                        Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali – obraz 3 spoločenských vrstiev malomesta:      1. zemania – nemajetný Pán z Chudobíc

                                                           2. remeselníci – čižmár Tesnošil

                                                           3. inteligencia – učiteľ Sloboda

Nemajetný zeman – pán z Chudobíc, sa pýši svojím zemianskym pôvodom. Pôvodom je Slovák, ale hlási sa k maďarskému národu, hoci sám maďarsky nevie. Zo svojho syna Attilu sa snaží vychovať Maďara. V postave obmedzeného Attilu autor presvedčivo naznačil nevyhnutný zánik zemianstva.

            Čižmár Tesnošil sa snaží zaradiť do „panskej“ triedy, napodobňuje život vyšších vrstiev – pracuje nekvalitne, kvalitne však popíja a hrá karty J Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica – snaží sa všetko zariadiť tak, „len aby v hanbe nezostali“. Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička rozmaznaná.

            Učiteľ Sloboda je kladnou postavou – je uvedomelý Slovák, hrdý na svoju reč, váži si však aj maďarčinu a maďarskú kultúru.

            Dej: Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, Pán z Chudbíc ho chce získať pre maďarizáciu a všetky mamičky za ženícha ich dcér. Jemu sa však páči Ľudmila, dcéra jeho predchodcu, s ktorou sa aj ožení. Úprimnosť citov zvíťazí pred vypočítavosťou.

B) Od romantizmu k realizmu

Jonáš Záborský

Narodil sa v dedine Záborie a pôsobil v Pozdyšovciach. Potom sa mu ušla chudobná fara v Župčanoch. Jeho prvá báseň – Óda na Slovákov – bola nadšene prijatá. Jeho ďalšiu zbierku, Žalmy, však kritika odmietla. Napísal vyše 30 diel. Najvýznamnejšie sú Panslavistický farár, Faustiáda, Dva dni v Chujave, Najdúch.

Dva dni v Chujave. Je to satira na zemianstvo a byrokraciu. Delí sa na 2 časti:

Deň škaredý – autobiografický obraz vzdelaného kňaza potrestaného za svoje presvedčenie vyhostením na odľahlú dedinu. Tu vidí ľud, ktorý holduje alkoholu

Deň pekný – obraz dediny ako by mala vyzerať. Za ideálnu dedinu si predstavuje družstvo, ktoré vedie nezištná inteligencia.

Ján Palárik

Preslávil sa 3 veselohrami: Inkognito alebo Slovenský kosec, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Drotár alebo hľadá sa vychovávateľ.

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžnikoch.  Zápletku tvorí zámena osôb. Slovenskú národnú inteligenciu predstavuje učiteľ Oriešok a jeho dcéra Miluša, panstvo predstavuje ľudomilná grófka Eliza Hrabovská. Na panstvo prichádza barón Lajoš Kostrovický so zememeračom Rohoňom. (Pred príchodom na panstvo vymenili „úlohy“, rovnako ako Eliza s Milušou). Správne srdcia sa nájdu aj v preoblečení, grófka si berie baróna a Miluša Rohoňa.  Vtipné zápletky vznikajú vďaka dvojnásobnej výmene postáv.

Hlavnou myšlienkou je, aby Slováci i Maďari v pokoji a mieri spolunažívali.

C) Realizmus

Jozef Gregor – Tajovský

Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom realizmu v slovenskej literatúre. Narodil sa v Tajove (odtiaľ meno Tajovský, rovnako ako Záborský – Záborie). Tajovský bol majstrom krátkej prózy. Písal poviedky, v ktorých ukázal pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu. (druhá vlna realizmu). Svojimi poviedkami chcel upozorniť na osud najbiednejších a najchudobnejších a vzbudiť v čitateľoch súcit.

Na svojho starého otca si spomína v poviedkach Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky.

Portréty chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí v poviedkach Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Apoliena, Mamka Pôstková.

Tajovský však nebol len prozaikom, ale aj dramatikom. Najvýznamnejšie diela:

Ženský zákon je štvordejstvová veselohra. Je to humoristicky ladený príbeh lásky detí dvoch chudobných dedinských rodín. Bohatá richtárka chce však zlákať Miška pre svoju dcéru – starú dievku a aj Miškova mama by svojho syna rada videla v bohatej rodine. Tvrdohlavosti, intrigám a klebetám = ženskému zákonu, urobí koniec Miškov otec a zachráni šťastie dvoch mladých ľudí. 

Statky – zmätky. Postavy kvôli majetku a peniazom zabúdajú na morálku a česť. Starí a bohatí manželia Palčíkovci nemajú vlastné deti. Zlákajú Ďurka a Zuzku, príbuzných z oboch strán, aby sa zosobášili. Sľúbia im, že prepíšu na nich majetok, ale v skutočnosti chcú len lacnú pracovnú silu. Ďurko je však nepoctivý a o gazdovstvo sa nestará. Zuzka pri ňom trpí a napokon ho opustí, aj keď čaká dieťa. Ďurko si do domu privedie Betu. Mladí chcú, aby na nich Plačíkovci už prepísali majetok, tí sa však boja, že by ich vyhodili na ulicu. Starý Palčík ich napokon vyženie z domu. Uplynie rok a Palčíkovci prichádzajú poprosiť Zuzku o prepáčenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna. Svojho syna prichádza navštíviť aj Ďurko a tiež prosí Zuzku o prepáčenie. Zuzka mu odpúšťa, ale už sa k nemu nevráti.