Problematika zemianstva v slovenskej literatúre

K problematike zemianstva sa najvýraznejšie vyjadrili nasledujúci autori:

Ján Kalinčiak - Reštavrácia

Svetozár Hurban -Vajanský – Suchá ratolesť, Letiace tiene

Pavol Orzságh Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský

Martin Kukučín – Keď Báčik z Chochoľova umrie

* Všetci traja autori patria do prvej vlny slov. realizmu, ktorá bola zoskupená okolo Almanachu Napred

Ján Kalinčiak

Už v období prechodu od romantizmu k realizmu sa tento autor zaoberal problematikou zemianstva. Jeho matka Mária, rod. Ruttkayová pochádzala zo starého zemianskeho rodu. Jej vďačil za znalosť mnohých historiek zo života zemanov. Pochovali ho na Martinskom cintoríne, kde na jeho pomníku stojí nápis: „hranica života, ale nie lásky“. Problematikou zemianstva sa najvýraznejšie zaoberal v diele:

Reštavrácia. Pri písaní tohto diela využil svoju rukopisnú zbierku prísloví a porekadiel. Námetom je obraz kortešačiek pred voľbami župných úradníkov a boj 2 rozvetvených rodín o miesto vicišpána – Bešeňovských a Potockých. Rodina Levických sa pridáva striedavo na jednu a na druhú stranu. Bešeňovský prisľúbil dcéru Aničku Števkovi Levickému, ak ho zvolia za vicišpána. V diele niet víťazov ani porazených – Potocký zvíťazí, Števko sa stane druhým vicišpánom a Bešeňovský sa dostane na vyššiu úradnícku pozíciu.

! Zemianstvo je u Kalinčiaka triedou, ktorá dohráva svoju úlohu. Vykreslil ich ako pánov bratov sedmoslivkárov – ľudí bez minulosti, bez budúcnosti, ale vždy pyšných na svoje armálesy, ktorí žili podľa zásady: „Čo zjem – to viem, čo vypijem – to užijem a čo po nás zostane – Pán Boh vie, kto dostane.“ !

Svetozár Hurban – Vajanský

Je synom Hurbana. Narodil sa v Hlbokom. Stal sa vedúcou postavou svojej generácie. Vyštudoval právo a pracoval ako advokát v Námestove. Zomrel v Martine.

Písal poéziu aj prózu. Debutoval básnickou zbierkou Tatry a more, ktorú venoval českému spisovateľovi Adolfovi Heydukovi. Ďalšie zbierky: Zvuky, Maják, Herodes, Verše. V próze sa venoval tematika zemianstva. Najkomplexnejší obraz spoločnosti vytvoril autor v novele Letiace tiene a v románe Suchá ratolesť.

V diele Letiace tiene zobrazil na osudoch rodiny Imricha Jablonského proces úpadku zemianstva. Zeman získal ženbou veľký majetok, ale namiesto toho, aby s ním hospodáril, prenajal pozemky a dal sa na finančné podnikanie. Machinácie kapitalistu Bauera a žida ho priviedli na mizinu. Z komplikovanej situácie mu pomohol Eugen Dušan a lekár Milko Holan.

Dielo Suchá ratolesť je román, ktorý je dejovo rámcovaný – cestou kočom rodiny Vanovských a na konci je podobná scéna po roku. Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský, bohatý zeman a umelec, ktorý cestuje po Európe. K vlastnému národu nemá žiadny vzťah, no doma spoznáva Aničku Rybárčičku, vďaka ktorej cez lásku k nej nachádza aj lásku k domovu a rodnému kraju.

! V spojení zemianstva s inteligenciu vidí autor možnú záchranu zemianstva !

Kotlín. Hlavnú postavu, zemana Lutišiča, zobrazil ako zbytočného človeka, ktorý už nedokáže nájsť uplatnenie v živote a končí svoj život dobrovoľnou smrťou.

Pavol Orzságh Hviezdoslav (2.2.1849 – 7.-8.11.1921)

* viac v otázke Hviezdoslav, Sládkovič

Ežo Vlkolinský je prvým z tzv. zemianskych eposov (Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína). Po smrti váženého Beňa Vlkolinského sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ežo požiada o ruku sedliacke dievča Žofku. Keďže matka pohrozí synovi, že o vydedí, Ežo odíde z domu. Ujme sa ho strýc Eliáš, ktorý sa tým chce pomstiť svojej švagrinej, pretože s ňou má spory. Hoci je Eliáš skupáň, vystrojí im veľkú svadbu, ktorá trvá 4 dni. Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou, no jej srdce obmäkčí vnuk a zmieri sa s nimi.

Gábor Vlkolinský je druhým v vlkolínskych eposov. Je pokračovaním Eža Vlkolinského. Je najrozsiahlejším Hviezdoslavovým epickým dielom. Zobrazuje celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva. Hlavnou postavou je Gábor, Ežov príbuzný. Gáborova matka je pijanka, o hospodárstvo sa nestará. Gáborov otec nenachádza východisko a začne piť. Gábor chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny.

! Hviezdoslav píše o zemanoch ako o veľmi namyslených a pyšných ľuďoch, ktorí nechcú uznať, že doba sa už zmenila. Hviezdoslav dobre predpokladal, že zemania nakoniec budú musieť splynúť s ľudom!

Martin Kukučín (vlastným menom MUDr. Matej Bencúr)

Narodil sa v Jasenovej, počas štúdií sa dostal až na medicínu do Prahy, dlžoby ho však prinútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky (Punta Arenas). Pôsobil medzi vysťahovalcami v Chile. Vrátil sa do Martina, ale pomery v buržoáznej Československej republike ho sklamali). Neskôr žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách, usadil sa v Lipiku. Zomrel na Dalmácii (v Pakraci neďaleko Lipiku). Jeho pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.

V poviedke Keď Báčik z Chochoľova umrie sa autor vyjadruje k problematike zemianstva prostredníctvom hlavných postáv – Aduš Domanický z Domaníc – predstaviteľ upadajúceho zemianstva. Druhou postavou je Ondrej Tráva, dedinský kupec, predstaviteľ novovznikajúcej triedy buržoázie. Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však celý majetok premrhal, žije z podvodov a pôžičiek. Namiesto toho, aby začal gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, keď báčik z Chochoľova umrie. Aduš oklame Ondreja, že má na predaj obilie. Ondrej prejaví o pšenicu záujem a dá Adušovi aj preddavok. Keď príde na to, že ho Aduš oklamal, chce preddavok späť. Aduš však tie peniaze utratil. Ondrej chce, aby mu tú stratu vynahradil tým, že vyrúbe staré jasene na cintoríne Domanických. Zahanbený Aduš si uvedomí, že už by neokrádal len živých, ale aj mŕtvych a sľúbi, že peniaze vráti do týždňa. Toho istého roku báčik umrie a Adušovi nezanechá nič.

! Kukučín jasne vyjadruje svoj postoj – tvrdí, že zemianstvo je odsúdené na zánik !

Ďalšie diela (nesúvisia s témou): Rysavá Jalovica, Neprebudený, Dom v stráni, Mať volá