Jdi na obsah Jdi na menu
 


Periodizácia

14. 2. 2009

Svetová literatúra

Staroveka literatúra

orientálna       sumerská (Epos o Gilgamešovi)

hebrejská (Biblia – starý zákon – 46 kníh)

indická (Ramajáma, Mahatmarátha, Kámasútra) – védy – posvätné knihy Indov o poznaní, velebili v nich bohov, vyjadrovali predstavy o vesmíre

antická         700 p.n.l. – 5. st. n.l.

grécka (Homér, Ezop, Sapfo, Sofokles, Anakreon) – bohémstvo – tematika vojny, vína a lásky

rímska (Vergílius, Ovídius, Horatius) – dramatické predstavenia, vzniká rímska komédia – hrdinami sú zamilovaní mladíci, dievčatá v otroctve, lakomci, ľstiví proroci

Stredoveká literatúra (Legenda Aura od Jakuba de Voragine, Niebelungy)

-          feudálny systém

-          rozšírenie kresťanstva – moc Cirkvi

-          „Óra et labóra!“ – „Modli sa a pracuj!“

-          Človek je zanedbateľná súčasť „niečoho“ väčšieho, čo riadi Boh

-          hlavným hrdinom je svätec alebo mučeník, rytier alebo kráľ

-          hrdina je idealizovaný

-          početná symbolika

-          rozdelenie: duchovná a svetská literatúra, ktoré sa členia na lyriku, epiku a drámu

Humanizmus a renesancia (Shakespeare – Rómeo a Júlia, Boccaccio - Dekameron, Cervantes – Don Quijote, Alighieri – Božská komédia)

-          od 13. st., hlavne začiatkom 14. st.

-          epidémie, choroby, koloniálne ríše (známe mená – Kolumbus, Ján Jesenius, Kopernik, Galilei, da Vinci)

-          humanizmus – myšlienkový smer zdôrazňujúci ľudskú dôstojnosť, slobodný rozvoj osobnosti

-          renesancia (z lat. renaissance – znovuzrodenie, obnovenie) – umelecký a myšlienkový smer – obnova antického myslenia, rozvoj vedy, stredobodom je človek, no viera v Boha zostáva, kresťanstvo ovplyvňuje vieru, morálku, názory na umenie

Barok a rokoko (Milton – Stratený raj, Tasso – Oslobodený Jeruzalem, Komenský – Didactica magna)

-          od druhej polovice 16. st.

-          „Vanitas vanitatum omnia vanitatum" – „Márnosť nad márnosť, márnosť všetko“

-          Reformačné myšlienky

-          Barok (z portug. barocco – nepravidelná perla) – z renesancie preberá túžbu po poznaní, zmyselnosť, ale presadzuje nevieru v človeka, jeho pominuteľnosť v pozemskom svete

-          Barokový človek je zmietaný neistotou svojho bytia, vojnami a upína sa k nadpozemským istotám, nad rozumom víťazí viera a fantázia

-          Zobrazuje utrpenie pozemského života a pekelných múk

Klasicizmus (Moliere - Lakomec, Swift – Gulliverove cesty, Defoe – Robinson Crusoe)

-          Z lat. classicus – vynikajúci

-          17. – 18. st.

-          Nízke žánre - bájka, satira, komédia; námety zo života nižších vrstiev

-          Vysoké žánre - óda, elégia (žalospev) a tragédia; vznešené námety (historické, nadčasové); hrdinom boli vládcovia, veľmoži, vojvodcovia

-          Zobrazenie nadčasových charakterov človeka  hrdina, ničomník, lakomec,...

-          Racionalizmus (lat. ratio – rozum) – myšlienkový smer považujúci rozum za rozhodujúci zdroj poznania, René Descartés „Cogito ergo sum.“ – „Myslím, teda som“

-          Osvietenstvo – 18. st. – spoločenská ideológia usilujúca sa v mene rozumu o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu – ľudia sú si rovní

Romantizmus (Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži , Puškin – Eugen Onegin,  Goethe - Faust)

-          18. – 19. st. – priemyselná revolúcia v Anglicku, buržoázna revolúcia vo Francúzsku

-          Je to umelecká metóda, v ktorej dominujúci význam má spisovateľovo subjektívne stanovisko vo vzťahu k zobrazovaným javom

-          Uprednostnenie citu pred rozumom (Rousseau) – zobrazenie ideálneho sveta, symbolika, harmónia kontrastov

-          Hl. hrdina – búrlivák, vzdoroval individuálnym vzopätím ducha a končil v bezvýchodiskovosti, žil bohatým vnútorným životom a cítil sa osamotený

Realizmus (Balzac – Otec Goriot, Dickens – Oliver Twist,  Dostojevskij – Zločin a trest, Tolstoj – Vojna a mier)

-          Myšlienky realizmu, filozofia pozitivizmu (Auguste Comte) – objektívne poznanie skutočnosti – skutočné je iba to, čo dokážeme overiť zmyslami

-          Z lat. realis – vecný, skutočný

-          Je umelecký smer a zároveň metóda uplatňujúca sa od pol. 19. st. a v priebehu 20. st. založená na kritickom poznávaní skutočnosti, ktorý vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti s jej rozmanitým vzťahom k realite

-          Rozdelenie: kritický, socialistický, neorealizmus

-          Postavy zo všedného sociálneho prostredia

StRatená generácia (Hemingway – Starec a more, Remarque – Na západe nič nové, Rollad – Peter a Lucia, Kafka - Premena)

Prekliati básnici (Kerouac – Na ceste, Baudelaire – Kvety zla)

Avantgardná literatúra (Tolkien – Pán Prsteňov, Havel – Zahradní slavnost, Prostest, Solženicyn – Jeden deň Ivana Denisoviča, Marquez – Sto rokov samoty)

Slovenská literatúra

Staroslovienska literatúra (Cyril, Metod, Kliment)

Stredoveká literatúra (Legenda o sv. Svoradovi a Benedikovi)

Humanizmus a renesancia (Jesenius, Simonides, Masník, Bel)

Barok a rokoko (Tranovský Szóllósi, Kyrmezer)

Klasicizmus (Kollár, Hollý, J. Chalupka, Bernolák, Fándly, Bajza)

Romantizmus (Štúr, Hurban, Hodža, S. Chalupka, Botto, Matuška, Sládkovič)

Realizmus (Hviezdoslav, Jozef Gregor-Tajovský, Kukučín, B. Slánčiková-Timrava)

Medzivojnová literatúra (Hronský, Zelinová, Jége, Jesenský, Figuli)

Súčasná literatúra (Hyklisch, Ferko, Mináč, Mňačko, Jašík, Horov, Rúfus, Hevier)

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář