Osvietenstvo na Slovensku
Osvietenstvo a klasicizmus na Slovensku – Kollár, Hollý, idea slovanskej vzájomnosti
Klasicizmus – z lat. classicus = vynikajúci. Je to umelecký smer, ktorý sa v európskej literatúre uplatňoval v 17. – 18. storočí. Rozlišuje:
- nízke žánre (bájka, satira, komédia)
- vysoké žánre (óda, elégia = žalospev, tragédia)
Nadväzoval na racionalistickú filozofiu Reného Descarta „Kogito ergo sum“ = „Myslím, teda som“.
Osvietenstvo predstavuje pokrokové hnutie, ktoré v 18. storočí ovládlo Európu a zakladalo sa na dôvere v osvietený rozum.
Na Slovensku sa osvietenstvo a klasicizmus rozvíjali koncom 18-teho a v prvej polovici 19-teho storočia. Bolo to obdobie národného obrodenia. Charakter slovenskej literatúry sa výrazne zmenil – svetská literatúra získala prevahu nad náboženskou, rozvíjali sa nové žánre, položili sa základy slovenskej umeleckej prózy, poézie a drámy.
Obdobie národného obrodenia sa delí na 2 fázy:
-1.fáza (1780-1820) – osvietenecká literatúra
-2.fáza (1820-1840) – klasicizmus (niekedy sa táto fáza označuje ako preromantizmus)
Predstavitelia slovenskej osvieteneckej vedy a literatúry: Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly.
Najvýznamnejší predstavitelia slovenského klasicizmu: Pavel Jozef Šafárik, Ján Hollý, Ján Kollár, Ján Chalupka.
A) Osvietenecká literatúra
Koniec 18-teho storočia a prvá polovica 19-teho storočia boli u nás obdobím rozkladu feudalizmu. Rýchle dozrieval kapitalizmus. Habsburský panovníci Mária Terézia a jej syn Jozef II. sa usilovali riešiť krízu reformami. Obmedzili moc šľachty a cirkvi, podporovali rozvoj manufaktúr a stavbu ciest, poštátnili cirkevné školy. Jozef II. zrušil niektoré rehole (rády žobravých mníchov) a vydal 3 významné patenty: patent o zrušení nevoľníctva, patent o zrušení cenzúry a tolerančný patent (sloboda vyznania, zrovnoprávnenie protestantských cirkví,...).
Snaha o uzákonenie slovenského spisovného jazyka
Oporou národného hnutia a slovenského kultúrneho života v období osvietenstva sa stali vzdelanci, kňazi a učitelia. Snažili sa povzniesť ľud hospodársky, kultúrne a spoločensky, preto ich nazývame národní buditelia a celé obdobie obdobím národného obrodenia.
Významnú úlohu pri rozvíjaní osvety mali noviny a časopisy. Medzi najstaršie noviny patrili Prešpurské noviny.
Za svoj hlavný cieľ si národní buditelia vytýčili uzákonenie spisovného jazyka. Prvý sa o to pokúsil Jozef Ignác Bajza v 1783, ale jeho spisovný jazyk sa neujal. Úspešnejší bol Anton Bernolák, ktorý uzákonil nový spisovný jazyk na základe západoslovenských nárečí z okolia Trnavy (1787). Zaviedol fonetický pravopis (píš ako počuješ). Gramatiku nového spisovného jazyka vydal v 1790 pod názvom Grammatica slavica. Jeho ďalším významným dielom je Slowár slowenskí-česko-laťinsko-ňemecko-uherskí a Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách.
V roku 1792 bolo v Trnave založené Slovenské učené tovarišstvo, ktoré pestovalo a rozširovalo nový spisovný jazyk.
* Prvým dielom v novom spisovnom jazyku bola kniha Juraja Fándlyho – Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom.
* Bernolákovčina sa nestala celonárodným jazykom, lebo evanjelici používali biblickú češtinu.
Jozef Ignác Bajza
Mladý katolícky kňaz vyštudoval teológiu vo Viedni. Poburovali ho domáce pomery, svoju nespokojnosť vyjadril v satirických veršoch, ale cirkevná cenzúra dielo neprepustila. Neskôr napísal prvý slovenský román. V tomto 2-zväzkovom románe, René mláďenca príhodi a skúsenosťi, opisuje cesty Reného po svete. V prvej časti kritizuje spoločenské zriadenie vo východných krajinách a islam, v druhej časti slovenské kultúrne pomery, cirkev,...
* Tento román napísal po slovensky pravopisom, ktorý si sám vymyslel, bol to prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny.
Juraj Fándly
Bol typickým osvietenským prozaikom a propagátorom bernolákovčiny. Napísal početné diela, najvýznamnejším je Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom. Dielo je písané formou dialógu a zhovára sa v ňom uštipačný diabol Titinillus s učeným Athanáziom. Fándly schvaľuje reformy Jozefa II., zatváranie kláštorov a odsudzuje náboženský fanatizmus.
* Paradoxné je, že autor hovorí ústami diabla.
* Ide o prvé dielo vydané v bernolákovčine.
B) Klasicizmus
Slovensko bolo súčasťou Rakúskej monarchie, ktorá bola členom Svätej aliancie. Tá zvíťazila nad Napoleonom. Dochádza tým k upevneniu feudalizmu a nastoleniu tuhého centralizmu. Ako reakcia na tieto udalosti nastáva rozvoj národných hnutí nenemeckých národov. Maďarskej šľachte sa podarilo vymôcť od viedenskej vlády uznanie maďarčiny ako úradného jazyka v školách a úradoch. Slovenská inteligencia hľadá oporu v ruskom národe. Rusko zvíťazilo nad Napoleonom, čím dokázalo svoju silu a tým vzbudzovalo v slovenskej inteligencii nádej na získanie národnej slobody. Vieru v Rusko vyvolávali aj názory nemeckého filozofa Johanna Herdera, ktorý hlásal, že iba Slovania majú predpoklad pre humanitné spolužitie: nikdy neviedli dobyvačné vojny, sú pohostinný, protiví sa im násilie a lúpenie. Na základe tejto filozofie vznikla idea slovanskej vzájomnosti. Jej najvýznamnejší predstavitelia boli Ján Kollár a Pavel Jozef Šafárik (Dejiny slovanskej reči a literatúry – dokazuje európskemu svetu, že Slovania sa podieľali na budovaní európskej kultúry od najstarších čias Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis)
Ján Hollý
Je prvým veľkým slovenským básnikom. On stvoril z bernolákovčiny básnický jazyk a obohatil začínajúcu slovenskú literatúru o nové druhy a formy (epos, elégia, óda). V roku 1843 ho postihlo nešťastie. Pri požiari, v ktorom zhorela aj jeho fara, utrpel ťažké popáleniny a takmer oslepol. Uchýlil sa na Dobrú vodu. Štúr, Hurban a Hodža ho navštívili pred rozhodnutím uzákoniť nový spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia. Hollý, ktorý celý svoj život písal v bernolákovčine, schválil ich úmysel.
Začal prekladmi antických autorov – Homéra, Vergília, Ovídia. Sám napísal 3 veľké eposy zo slovenskej histórie: Svatopluk, Sláv, Cirillo-Metodiada.
Svatopluk. V tomto epose zobrazil v 12tich spevoch cestu Svätopluka k víťazstvu nad Nemcami. Panovník Rastislav úspešne čelil náporu Východofranskej ríše, ktorá si chcela podmaniť Veľkomoravskú ríšu. Svätopluk však vydal Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepili a zavreli do kláštora. Avšak aj sám Svätopluk padol za obeť, pretože Nemci zajali a uväznili aj jeho. Bavorská okupácia vyvolala na Veľkej Morave povstanie. Svätopluk, ktorý mal za Nemcov vyjednávať, sa postavil na stranu povstalcov. Povstanie sa skončilo vyhnaním franskobavorských dobyvateľov. I keď Svätopluk dal meno celému eposu, nejde v ňom o oslavu jeho osoby. Básnik vyzdvihuje zápas celého národa za slobodu, nezávislosť a samostatnosť.
Sláv má vymyslený dej. Odzrkadľuje boj lúpežných Čudov s Tatrancami. Tatrancov vedie Sláv a napokon zvíťazia.
Cirillo-Metodiada má 6 spevov. Ospieval príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a ich kresťanské poslanie. Rastislav na ich počesť usporiada hostinu a Metod rozpráva ako získal pre kresťanstvo cára Bulharov tým, že mu predstavil osud ľudstva v dňoch posledného súdu. Potom odchádzajú jeden hore Moravou, druhý dole Váhom. Keď sa vrátia, prekladajú Písmo, vyučujú nádejných kňazov a zakladajú chrámy. Keď ich nemeckí kňazi obvinia z falošného učenia, odchádzajú do Ríma. Pápež Hadrián odobrí ich činnosť a schváli slovanskú liturgiu.
Okrem eposov napísal aj súbor idylických básní Selanky. Obsahujú 21 básní, v ktorých Hollý ospieval slovenskú prírodu, ľudové zvyky, dedinské prostredie.
Ján Kollár
Je významným predstaviteľom klasicizmu a preromantizmu. Tento evanjelický kňaz sa na sklonku života stal stúpencom austroslavizmu (smer usilujúci sa o zblíženie Slovanov v rámci Habsburskej monarchie). Podľa Kollára existovali 4 kmene slovanského celku (severný – poľský, južný – ilýrsky = srbochorvátsky, východný – ruský, československý celok).
* Na teologických štúdiách v Jene sa zoznámil so svojou veľkou láskou – Friderikou Wilhelmínou Schmidtovou. Keď odchádzal, musel sa s ňou rozlúčiť, pretože matka nechcela vydať dcéru tak ďaleko. Ani potom na ňu nemohol zabudnúť, ale Friderika neodpovedala na jeho listy. Po návrate z Jeny sa stal kňazom evanjelickej cirkvi v Pešti. Po takmer 15tich rokoch rozlúčenia sa oženil s Friderikou (po smrti jej matky vyšlo najavo, že jej matka pred ňou ukrývala Kollárove listy). Friderika je Mína v Slávy dcére.
Bol zástancom toho, že aj Slováci by mali ako spisovný jazyk používať češtinu, postavil sa aj proti Štúrovi. Dlhé roky zbieral ľudové piesne a vydal ich pod názvom Národnie zpievanky čili Písňe světské Slowákuv v Uhrách. Tým však presvedčil štúrovcov, že ľudová reč je hodna byť spisovným jazykom.
Slávy dcéra. V tejto básnickej skladbe vyjadril myšlienku slovanskej vzájomnosti. Je o láske k žene a slovanskej vlasti. V prvom vydaní mala 3 spevy – Sála, Labe, Dunaj – po 50tich znelkách (starší názov pre sonet). Kollár skladbu neskôr rozšíril na 5 spevov, ktoré pozostávajú z viac než 600 zneliek. V konečnej podobe má takúto skladbu:
Předspěv
I. Sála
II. Labe, Rén, Vltava
III. Dunaj
IV. Léthe
V. Acheron
I – V sú znelky písané prízvučným trochejským metrom, Předspěv je písaný časomierou v elegickom distichu. Jednoduchá dejová osnova má približne takúto líniu: Bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, tak vzniká Mína. V obraze Míny Kollár vytvoril obraz slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch. Skladba má 645 zneliek, najpútavejší je Předspěv písaný časomierou v elegickom distichu. Vo vlasteneckých znelkách je v popredí budúcnosť Slovanov a v mnohých ďalších je obraz jeho lásky k Friderike Schmidtovej. Kým zo začiatku rozdeľuje svoje srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr obidva city spojí. Prvé 3 spevy sa podobajú Byronovej Childe Haroldovej púti a cesta po nebi a pekle pripomína Danteho Božskú komédiu (v 4. a 5. speve sa Mína mení na vílu a sprevádza ho po slovanskom nebi a pekle).
* V úvode básnik žiali nad osudom ponemčeného slovanského kmeňa Lužických Srbov. Ich zem, teraz už čisto nemeckú, charakterizuje slovami: „Někdy kolébka, nyní národu mého rakev“. Obáva sa, aby podobný osud nepostihol aj Slovensko. Jedinú záchranu vidí v Rusku, ktoré ako jediné zo slovanských národov malo vlastný štát.
„k obloze, Tatry synu, vznes se vyvýše pohled.
Neb raději k velikému přiviň tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časum.“
* Delenie lásky medzi Mínu a vlasť vyjadruje: „...srdce vyrvu, na dvě rozlomím:
„Na“, řku, „jednu vlasti púlku, druhou Míně“
* Skladba sa končí Míniným odkazom: „Peklo zrádcúm, nebe Slávúm věrným!"
Ján Chalupka
Rozvoj slovenského divadla podnietil Gašpar Féjerpataky – Belopotocký. Ján Chalupka vydal 4 úspešné veselohry: Kocúrkovo aneb Len aby sme v hanbe nezostali, Všetko naopak aneb Těsnošilova Anička sa žení a Honzík vydáva, Trasorítka, Trinásta hodina.