1945 – 1948    - autori sa snažia o obnovenie plurality lit. smerov

                        - pod tlakom menia tematiku svojej tvorby na socialistické témy

1948-1956      - komunisti prezvali moc; jediný pokrokový smer – socialistický realizmus

                        - ostatné smery sú dekadentné a úpadkové

                        - povolené témy – oslava socializmu, vidiny skvelej budúcnosti, vedúcich osobností komunistickej strany, SNP - schematizmus

                        - spisovatelia: emigrovali / prestali písať / obrátili sa na soc. realizmus

                        - autori soc. realizmu: Ján Kostra, Andrej Plávka, Vojtech Mihalík

1956 – 1969    - ukončenie obdobia soc. realizmu (kultu osobnosti)

                        - nastupuje nová generácia básnikov

                        - prelom: Milan Rúfus: Až dozrieme, Miroslav Válek: Dotyky

                        - časopis Mladá tvorba

                        - 50-te roky: trnavská skupina (konkretisti) – Feldek, Stacho, Šimonovič

                        - 60-te roky: osamelí bežci – Laučík, Štrpka, Repka

1969 – 1989    - Československo je obsadené vojskami Varšavskej zmluvy

                        - jediný správny smer: soc. realizmus, schematizmus

                        - aj napriek úpadku v 70tych rokoch vstúpila mladá generácia talentovaných básnikov: Daniel Hevier

A) Predstavitelia socialistického realizmu

! Ján Kostra (regionalista – Liptov)

Patrí k najväčším lyrikom slov. literatúry. Jeho tvorba spadá do dvoch rozdielnych období (medzivojnová literatúra a lit. po roku 1945).

1. fáza tvorby: Debutoval básnickou zbierkou Hniezda, v ktorej opísal spomienky na detstvo v rodnom kraji. Vo svojej ďalšej knihe Moja rodná sa sústredil hlavne na motív obrany domova (v období vypuknutia 2. svetovej vojny). Prevládajú tu pochmúrne nálady. Báseň Moja rodná je jednou z najznámejších básní – hlavnou témou je návrat zo sveta domov, do rodného kraja.

            Udalosti 2. svetovej vojny opisuje v dielach: Puknutá váza, Ozubený čas

            Ľúbostná lyrika: Ave Eva

2. fáza tvorby: Po prevzatí moci komunistickou stranou sa charakter jeho poézie radikálne zmenil. Je jedným z hlavných predstaviteľov socialisticko - realistickej poézie: Na Stalina, Za ten máj, Javorový list.

! Andrej Plávka (regionalista Liptov)

Za jeho prvé významné dielo sa považuje kniha Tri prúty Liptova. Je to spev o rodnom kraji (tri prúty tvoria neoddeliteľnú jednotu – príroda, ľud a história). Neskôr dopísal časť Po rokoch  a obidve spolu vydal pod názvom Liptovská píšťala.

Vojtech Mihalík

Debutoval básnickou zbierkou Anjeli, v ktorej sa predstavil ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu. Po roku 1948 sa charakter jeho tvorby radikálne zmenil: Plebejská košeľa, Ozbrojená láska, Archimedove kruhy (filozofické a politické básne), Vzbúrený Jób (opísal život svojho otca a jeho rozchod s vierou – pracujúci ľud nepotrebuje Boha, pretože sám vládne nad prírodou).

V 60tych rokoch sa zbavoval prvkov schematizmu. Píše súbor básní Tŕpky – 23 mravoučných príbehov o smutných ženských osudoch a problémoch v rodinách (vdovstvo, staroba, honba za majetkom). Kritika ju odmietla, ale medzi ľuďmi si získala veľký záujem. Po potlačení Pražskej jari vyjadril svoju vernosť Komunistickej strane zbierkou Čierna jeseň. 

B) Predstavitelia modernej poézie v rokoch 1956 – 1989

! Pavol Horov (vlastným menom Horovčák) (regionalista Zemplín)

Do literatúry vstúpil v čase 2. svetovej vojny. Svoj nesúhlas s ňou vyjadril v zbierkach Zradné vody spodné a Nioba matka naša. Veľmi často využíval symboliku a odkazy na Bibliu a grécku mytológiu: Nioba symbolizuje utrpenie a žiaľ všetkých žien a matiek v časoch vojny.

* Nioba má 7 dcér a 7 synov, preto sa vysmieva bohyni Létó, ktorá má len 2 deti. Apolón preto Niobe všetky deti zabije. Nioba zošalie a Zeus je premení na sochu, ktorá neustále plače.

Na rodný Zemplín si spomína v zbierke básní Návraty a v lyrickej skladbe Vysoké letné nebe.

Vysoké letné nebe je spomienkovým dielom po smrti jeho matky. Je síce pesimisticky ladené, ale úvahy o živote a smrti dopĺňajú úžasné obrazy zemplínskej dediny a prírody.

Poslednou autorovou knihou je dielo Ponorná rieka, v ktorej sa nachádzajú dialógy so smrťou, úvahy o živote a jeho zmysle.

Milan Rúfus

Jeho prvá básnická zbierka Až dozrieme mohla vyjsť až po čiastočnom uvoľnení politickej situácie. Táto zbierka sa stala medzníkom vo vývoji slovenskej literatúry. Po rokoch povrchnej schematickej poézie, priniesla nový pohľad na svet – obsahovala básne s tematikou detstva, domova, básne o poslaní poézie.

Básne, ktoré autor napísal ešte pred zbierkou Až dozrieme, vyšli knižne v zbierkach Chlapec a Chlapec maľuje dúhu. Sú to úprimné a bolestivé výpovede mladého človeka o sebe a o svete.

Nové básne, ktoré vznikli po zbierke Až dozrieme, publikoval básnik v zbierke Zvony. Pre túto zbierku je charakteristická skepsa, beznádej a úzkosť (otázky smrti, márnosti ľudského života, pocit, že básnické slovo je čoraz bezmocnejšie).

Po Zvonoch nasledovala kniha veršov Stôl chudobných, v ktorej sa Rúfus opäť vrátil k plebejskej tematike a tematike predkov. Trvalé hodnoty nachádza básnik v práci, v pôde, v prírode a v rodnom kraji. Vyzdvihuje pracovitosť a životnú múdrosť jednoduchého človeka.

Písal knihy pre deti: Kniha rozprávok (prerozprávané ľudové rozprávky), Sobotné večery, Modlitbičky.

Miroslav Válek

Jeho tvorba nie je rozsiahla, má však veľký význam. Debutoval až po skončení kultu osobnosti básnickou zbierkou Dotyky. Po rokoch schematizmu znamenala táto zbierka zásadný obrat v chápaní poézie. Autor sa sústreďuje na vnútorný svet a pocity človeka, na jeho problémy, sklamania a smútok.

Ďalšie zbierky: Príťažlivosť (odsúdenie fašizmu), Nepokoj (zisťuje, že človek nielen trpí, ale utrpenie aj spôsobuje), Milovanie v husej koži (báseň Skľúčenosť, tragické životné pocity, zúfalstvo, zdesenie nad bytím). Komunistickej strane neskôr venoval poému Slovo. Poslednou knihou je súbor lyriky Z vody.

Súborná vydania jeho diela: Tri knihy nepokoja, Štyri knihy nepokoja, Súvislosti, Zakázaná láska.

Jeho básne sú aj zhudobnené: Jesenná láska, Smutná ranná električka. Zhudobňuje ich aj klavírista Stanislav Šurin.