Kritika spoločnosti, satira, humor v slovenskej literatúre

Komickosť môže v texte reprezentovať humor alebo satira.

Humor je jemnejšia forma komickosti  - zhovievavý, úsmevný postoj autora (J. Chalupka – Kocúrkovo, M. Kukučín – Rysavá jalovica = láskavý humor)

* Humoreska – veselá poviedka, v ktorej dominuje humor

* Môže prerásť až do karikatúry – úmyselne skreslené a prehnané zobrazenie

Satira je najostrejšou formou komickosti – odsúdenie, zosmiešnenie a odmietavý postoj

            - sarkazmus – ostrý nemilosrdný výsmech

            - irónia – jemný zastretý výsmech (kladný výraz má záporný význam)

A) Klasicizmus

J. I. Bajza – Slovenské dvojnásobné epigrammata – satirické verše s ľudovo-výchovným charakterom (kritizuje lakomstvo, opilstvo, závisť)

                        René mláďenca príhodi a skúsenosťi – 2-zväzkový román; opisuje cesty Reného po svete; satiricky zobrazuje rozkladajúci sa feudalizmus, odsudzuje pokrytectvo v cirkevnom a spoločenskom živote

J. Chalupka – písal veselohry: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina

                        Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali – obraz 3 spoločenských vrstiev malomesta:      1. zemania – nemajetný Pán z Chudobíc

                                                           2. remeselníci – čižmár Tesnošil

                                                           3. inteligencia – učiteľ Sloboda

Nemajetný zeman – pán z Chudobíc, sa pýši svojím zemianskym pôvodom. Pôvodom je Slovák, ale hlási sa k maďarskému národu, hoci sám maďarsky nevie. Zo svojho syna Attilu sa snaží vychovať Maďara. V postave obmedzeného Attilu autor presvedčivo naznačil nevyhnutný zánik zemianstva.

            Čižmár Tesnošil sa snaží zaradiť do „panskej“ triedy, napodobňuje život vyšších vrstiev – pracuje nekvalitne, kvalitne však popíja a hrá karty J Jeho žena Madlena je typická malomestská intrigánka a klebetnica – snaží sa všetko zariadiť tak, „len aby v hanbe nezostali“. Syn Honzík je lenivý, dcéra Anička rozmaznaná.

            Učiteľ Sloboda je kladnou postavou – je uvedomelý Slovák, hrdý na svoju reč, váži si však aj maďarčinu a maďarskú kultúru.

            Dej: Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, Pán z Chudbíc ho chce získať pre maďarizáciu a všetky mamičky za ženícha ich dcér. Jemu sa však páči Ľudmila, dcéra jeho predchodcu, s ktorou sa aj ožení. Úprimnosť citov zvíťazí pred vypočítavosťou.

B) Romantizmus

J. M. Hurban – Od Silvestra do troch kráľov – satirická novela; kritizuje nevzdelanosť, mamonárstvo meštianstva, klebetárstvo; V mestečku Bruchoslavice žije starý mládenec Šúplata, ktorý si hľadá bohatú nevestu. Nakoniec si vezme svoju starú slúžku Ilonu, lebo si myslí, že vyhrala veľké množstvo peňazí (ona však žreb predala)

C) Od romantizmu k realizmu

J. Záborský – Dva dni v Chujave – 1. časť (Deň škaredý) má kritický a satirický charakter, 2. časť (Deň pekný) má utopický charakter

D) Realizmus

* viac pri téme dedina v slov. realizme

M. Kukučín – Rysavá Jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie...

E) Medzivojnová dráma

I. Stodola – Jožko Púčik a jeho kariéra – „satira na falošne chápaný humanizmus“ – Jožko je poctivý, dôveryhodný, mierumilovný úradníček, ktorý sa snaží pomáhať ľuďom v núdzi. Zamestnal sa ako úradník dobročinného spolku. Keď má jeho šéf Rohatý (bezohľadný, pokrytecký človek) finančné problémy, požičal si ich z úradu a Jožka žiadal, aby to neprezradil. Jožka uväznia za krádež, ale Rohatý všetko prekrúti a prípad vyhlási za omyl predsedníčky spolku. Autor hru schválne nezakončil odhalením Rohatého, dáva najavo, že spoločnosť takých ľudí trpí a dokonca môžu žiť pod nálepkou dobročinného spolku.