Dedina a jej umelecké stvárnenie

Tak ako sa literatúra vyvíjala od svojho vzniku, tak sa menila tematika, ktorú autori opisovali, rozoberali, kritizovali. V období stredovekej a barokovej literatúry prevažovala náboženská tematika. V období osvietenstva sa snažili slovenskí národní buditelia uzákoniť spisovný jazyk - bernolákovčinu. Autori sa začínajú zaoberať národovskou tematikou – láska k vlasti, minulosť slovanov. V období romantizmu dochádza ku kodifikácii slovenčiny (Štúr), no tematika pretrváva rovnaká. V období prechodu od romantizmu k realizmu začínajú autori zobrazovať panstvo, obyčajný ľud, zemanov – súčasné problémy. Aj napriek tomu autori zobrazujú dedinu a ľud pravdivo a kriticky až v období slovenského realizmu.

V slovenskej literatúre sa realizmu začal rozvíjať v koncom 19. storočia. Strediskom inteligencie bol Martin, vychádzali tu viaceré časopisy: Národné noviny, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník a iné.

V centre pozornosti literatúry sa začínajú objavovať súčasné témy a problémy. Spisovatelia sa snažili pravdivo a verne zobraziť skutočnosť. Realizmus v slovenskej literatúre delíme na:

1. vlna (1880-1900) – opisný realizmus

2. vlna (1900-1918) – kritický realizmus

1. vlna: autori zoskupení okolo Almanachu Napred: Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Maróthy-Šoltésová, Vansová

2. vlna: Gregor-Tajovský, Slánčiková-Timrava, Podjavorinská, Jesenský, Nádaši-Jége

Martin Kukučín (vlastným menom MUDr. Matej Bencúr)

Narodil sa v Jasenovej, počas štúdií sa dostal až na medicínu do Prahy, dlžoby ho však prinútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky (Punta Arenas). Pôsobil medzi vysťahovalcami v Chile. Vrátil sa do Martina, ale pomery v buržoáznej Československej republike ho sklamali). Neskôr žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách, usadil sa v Lipiku. Zomrel na Dalmácii (v Pakraci neďaleko Lipiku). Jeho pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.

Martin Kukučín je majstrom realistickej poviedky, písal však aj cestopisy, novely, romány, divadelné hry.

Rysavá jalovica. Hrdinom poviedky je Adam Krt, ktorý si v zime privyrába šitím kapcov a papučí. Adam je dobrák, ale slaboch a alkoholik. Niekoľko dní pred Vianocami ide Krt na jarmok, aby predal kapce. Za utŕžené peniaze mu žena nakázala kúpiť veci do domácnosti. Adam šiel konečna na trh sám, bez svojej ženy, preto si mohol kúpiť pálenku. Mal pri sebe aj peniaze, za ktoré mal kúpiť kravu. Napokon kúpil rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku. Jalovicu uviazali pred krčmou a zašli do hostinca. Keď okolo prechádzala Eva Trnková, odviedla domov jalovicu. Adam sa vrátil domov až o polnoci a žena ho vyhnala hľadať jalovicu, Adam odišiel so slovami, že sa už nikdy nevráti. Medzitým sa vysvetlila „strata“ jalovice a Eva sa o svojho muža začala báť. Poprosila Adama Trnku, aby ho šiel hľadať. Našiel ho na jednej píle, kde vstúpil do služby. Zarobil peniaze a žene vrátil zlatky, ktoré pred ňou zatajil. Sľúbil, že prestane piť. Svoj sľub dodržal, začalo sa mu dariť a stal sa z neho bohatý gazda.

Psychologická poviedka Neprebudený je jednou z najtragickejších próz slovenskej literatúry. Ondráš Machuľa má 20 rokov, ale dušu naivného dieťaťa, nevie rozlíšiť sen od skutočnosti. Ondráš je duševne zaostalý – neprebudený. Zuzka Bežanovie, najbohatšie dievča v dedine, sa má vydať za Jana Dúbravovie. Keď sa s ním pohnevala, stretne Ondráša a sľúbi mu, že sa zaňho vydá. Ondráš tomu uverí a začne sa chystať na sobáš. V deň sobáša Zuzky a Jana zamkne totka Ondráša v pivnici. Ondrášovi sa však podarí ujsť a príde na svadbu. Najprv si myslí, že Zuzka sa vydala za Jana preto, že on neprišiel včas na sobáš. Keď však vidí, aká je šťastná, pochopí, že Zuzka miluje Jana. Do domu sa donesie správa, že u Bežanovcov horí šopa. Svadobčania nájdu pri šope zmäteného Ondráša a v presvedčení, že on podpálil šopu, ho priviažu k plotu. Odviaže ho Zuzka, ktorá si uvedomí, čo spôsobila. Ondráš si všimne, že horí aj maštaľ, kde boli husi. Vrhne sa do plameňov, aby ich zachránil. A práve vtedy spadne prepálená povala a pochová Ondráša aj jeho najmilšiu hus, ktorú držal v náručí.

V poviedke Keď Báčik z Chochoľova umrie sa autor vyjadruje k problematike zemianstva prostredníctvom hlavných postáv – Aduš Domanický z Domaníc – predstaviteľ upadajúceho zemianstva. Druhou postavou je Ondrej Tráva, dedinský kupec, predstaviteľ novovznikajúcej triedy buržoázie. Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však celý majetok premrhal, žije z podvodov a pôžičiek. Namiesto toho, aby začal gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, keď báčik z Chochoľova umrie. Aduš oklame Ondreja, že má na predaj obilie. Ondrej prejaví o pšenicu záujem a dá Adušovi aj preddavok. Keď príde na to, že ho Aduš oklamal, chce preddavok späť. Aduš však tie peniaze utratil. Ondrej chce, aby mu tú stratu vynahradil tým, že vyrúbe staré jasene na cintoríne Domanických. Zahanbený Aduš si uvedomí, že už by neokrádal len živých, ale aj mŕtvych a sľúbi, že peniaze vráti do týždňa. Toho istého roku báčik umrie a Adušovi nezanechá nič.

Jozef Gregor-Tajovský

Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom realizmu v slovenskej literatúre. Narodil sa v Tajove (odtiaľ meno Tajovský, rovnako ako Záborský – Záborie). Tajovský bol majstrom krátkej prózy. Písal poviedky, v ktorých ukázal pravdivý obraz slovenskej dediny a ľudu. (druhá vlna realizmu). Svojimi poviedkami chcel upozorniť na osud najbiednejších a najchudobnejších a vzbudiť v čitateľoch súcit.

Na svojho starého otca si spomína v poviedkach Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky.

Portréty chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí v poviedkach:

Maco Mlieč je jednou z najlepších Tajovského poviedok. Zachytáva životný osud sluhu Maca Mlieča, ktorý celý život ťažko pracoval, býval v maštali so zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba občas zopár grajciarov. Svojmu gazdovi bol však vďačný, nezaujímala ho, že pracoval zadarmo a zničil si zdravie. Poviedka končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom, poďakuje mu za všetko a pýta sa, či mu nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí ho, že ešte on mu je dlžný 13 zlatých. Macovi sa uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze pochoval. Maco do rána umrie a richtár mu vystrojí krásny pohreb. Celá dedina ho chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, „že však ho mal za čo pochovať“

Na chlieb. Robotník, ktorý pri práci skoro prišiel o život si ide do banky požičať peniaze, aby nemusel žobrať. Zmenku mu však podpíšu rovnakí chudáci ako on. Riaditeľ najprv odmietne pôžičku. Neskôr, keď mu ju predsa len dá, namýšľa si, aký veľký ľudomilný skutok urobil.

Horký chlieb. Vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitla v biede. Aby si zarobila aspoň pár grajciarov, ide v noci strážiť panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy. Svoje deti nechala doma samé, a preto počas mrazivej noci niekoľkokrát odbehne domov, pretože má o svoje deti strach. Bol to skutočne zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie, ale na lekára a lieky nemá peniaze. Autor v závere naznačuje, že deti onedlho stratia aj matku.

Apoliena. 15-ročná Apoliena je hluchá od bitky otca – alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny. Tu sa aspoň ako-tak naje, ale užije si dosť trápenia od pani majstrovej a učňov. Keď sa v rodine narodí dieťa, musí kvôli hluchote službu opustiť.

Mamka Pôstková mala ťažký život. Mala za manžela pijana a po jeho smrti ju jej syn – pijan, vyhodil z domu. Zarába si pečením a predávaním chleba a pomáha svojej neveste živiť deti. Spláca malú dlžobu v banke a na jar predá aj perinu, aby mohla dlžobu splatiť a pokojne umrieť.

Božena Slánčiková-Timrava

* Pseudonym Timrava si vybrala podľa studničky

Jej dielo je vrcholom slovenského realizmu. Dosahuje úroveň európskeho realizmu. Timrava písala poviedky a novely zo života vidieckej inteligencie a z dedinského prostredia.

- Vo svojich prvých poviedkach väčšinou opisuje osudy vidieckych dievčat z panských rodín, ktorých jediným cieľom je dobre sa vydať – Za koho ísť, Bez hrdosti

- Novely s autobiografickým charakterom – Skúsenosť, Všetko za národ

- próza z dedinského prostredia – Tá zem vábna, Ťapákovci, Skon Paľa Ročku,

Tá zem vábna je poviedka, v ktorej autorka opisuje vysťahovalectvo. Tvrdí, že za prácou do Ameriky neodchádzali tí najchudobnejší, ale tí, ktorí túžili rýchlo zbohatnúť.

Novela Ťapákovci patrí medzi najkritickejšie diela v slovenskej literatúre. Celá rodina Ťapákovcov (16 členov) žije v jednom dome, nezdravo, sú zaostalí, no spokojní. Lipnú na starých zvykoch a nechcú nič meniť. V popredí sú 2 ženské postavy:

1. Iľa – kráľovná – manželka najstaršieho brata, Paľa. Je vzdelanejšia než ostatní, vyčíta im, že žijú v neporiadku a chcela by ich zmeniť. Rodina jej to však vyčíta

2. Anča – zmyja – postihnutá, nemôže chodiť, nevyrovnaná so svojím osudom, vyvoláva hádky. Prežíva vrúcne city k Janovi, ju však nikdy nikto ľúbiť nebude (raz v noci ju Jano a jeho otec považujú za psa)

Keď Iľa vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada Paľa, aby si postavili nový dom a osťahovali sa. Nakoniec ho opustí a prijme miesto slúžky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom.

Dej novely Skon Paľa Ročku je minimálny. Tvoria ho spomienku umierajúceho Paľa. Paľo si vzal Zuzku z veľkej lásky, ale keďže bol Paľo bedár, Zuzkini rodičia ju vydedili. Zuzka im chcela dokázať, že sa bez ich peňazí zaobíde, preto si vzali pôžičku a začali stavať dom. Popri ťažkej drine sa ich láska stratila. Paľo mal ťažké srdce aj na matku, pretože kvôli otcovi – pijanovi musel žiť v biede a pohŕdaní. Zazlieval jej aj to, že im nepomohla so stavbou domu a prišla sa pozrieť, až keď bol hotový. Vtedy jej Paľo zakázal vkročiť do domu posotil ju, ona spadla a zranila si hlavu. Na smrteľnej posteli prosí Zuzu, aby priviedla jeho matku – má výčitky svedomia. Matka je neoblomná. Nakoniec matka príde, odpustia si, Paľo sa rozlúči so ženou i malým synom a umrie.