Ľudová slovesnosť je tvorba ľudu. Vytvárala sa dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústny podaním z generácie na generáciu – tradovaním. To zapríčinilo vznik mnohých variant. Ľudová slovesnosť je základom kultúry každého národa. K ľudovej kultúre patrí okrem ľudovej slovesnosti aj tvorba tanečná, hudobná a výtvarná. Ľudová slovesnosť má 3 základné funkcie: vzdelávacia (nahrádzala školu), výchovná (dobro víťazí), jazyková (zachovala a rozvíjala slovenčinu).

* improvizácia - je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v ľudovom rozprávaní

Ľudová slovesnosť sa delí na:

            - ľudovú lyriku (piesne – pracovné, obradné, ľúbostné, zbojnícke, uspávanky,...)

            - ľudovú epiku

            - ľudovú drámu (obrady - vianočné betlehemské hry, Morena)

            - malé formy ľudovej slovesnosti (porekadlá, príslovia, hádanky, rečňovanky,...)

A) Ľudová lyrika

Je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Zachytáva city, myšlienky, každodenný život. Väčšinou je spojená s určitou melódiou = piesne.

Príklady ľudových piesní:

            - ľúbostné (A od Prešova)

            - pastierske

            - uspávanky

            - trávnice

            - pracovné (banícke – Vstávaj Jano hore)

            - obradné

* Zbojnícke, protiturecké a regrútske patria do ľudovej epiky – majú dej

B) Ľudová epika

Delíme ju na:

            - veršovanú (historické piesne a balady, zbojnícke, protiturecké piesne)

            - neveršovaná

Neveršovaná:

- báje – rozprávajú o vzniku sveta, o nadprirodzených bytostiach

- povesti – viažu sa na: hist. miesto/ udalosť/ významnú osobnosť

- rozprávky – realistické / čarovné / zvieracie

Ústrednou postavou realistických rozprávok je obyčajný človek, ktorému namiesto čarovných postáv a predmetov pomáha iba vlastná múdrosť, dôvtip a šikovnosť (Ženský dôvtip, O troch grošoch).

Zvieracie rozprávky a bájky – líška je prefíkanec, vlk je hlupák a medveď je dobrák. Zvyknú mať satirický charakter.

Najobľúbenejšie sú fantastické rozprávky. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti (víla, drak, trpaslík, čarodejník,...) a zázračné predmety (sedemmíľové čižmy, čarovný prútik,...). Najčastejšie sa v nich hovorí o oslobodení princeznej z moci draka.

Znaky rozprávky:

- ustálené slovné spojenie (Kde bolo, tam bolo)

- trojstupňová gradácia

- číselná symbolika – hlavne 3, 7

- mravné jadro – dobro víťazí nad zlom

C) História

Ľudová slovesnosť sa začala vyvíjať ešte v pohanskom období. Ľudia si nevedeli vysvetliť množstvo javov a zákonitostí, preto ich pripisovali rôznym božstvám. Tancom, spevom, zaklínadlami, magickými rituálmi sa snažili nakloniť si tieto božstvá. Žiadali ich o úrodu, lásku, úspech pri love. Neskôr sa z týchto obradov vyvíja kalendárová obradová ľudová slovesnosť (topenie Morény, dožinky, vítanie jari) a rodinná obradová ľudová slovesnosť (narodenie, svadba, smrť).

            Pod vplyvom kresťanstva sa ľudová slovesnosť zbavuje pohanských prvkov (Betlehem).

            Neskôr sa do popredia dostáva historická tematika (15.st.) – historická pieseň, balada, povesť. Najčastejšou témou boli vpády Turkov, hrdinská obrana zámkov a hradov. (Ten turecký mýtnik sedí vo väzení – Katarínka sa utopí, aby nemusela ísť za nevestu do cudzej krajiny). Obľúbenou postavou historických povestí boľ kráľ Matiáš. Vystupuje v nich ako dobrý a spravodlivý panovník (O troch grošoch).

            V 17. a 18. storočí vzniklo mnoho zbojníckych a vojenských piesní. Najobľúbenejšou postavou sa stal Juraj Jánošík.

            Priepasť medzi ľudovou a umelou literatúrou sa zmenšovala od čias osvietenstva, keď sa začal prejavovať záujem o ľudovú pieseň. Významný zberatelia ľudových piesní, povestí a rozprávok:

            - Ján Kollár – Národnje zpievanky

            - Pavol Dobšinský – Prostonárodné povesti slovenské

V období romantizmu sa stala ľudová tvorba základným ťažiskom a inšpiráciou tvorby spisovateľov (Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto) Prvé teoretické dielo o ľudovej slovesnosti napísal Ľudovít Štúr – O národných piesňach a povestiach plemien slovanských.