Šťastie
Šťastie. Sedem bezvýznamných písmen, ktoré v sebe ukrývajú neskutočne veľa
významov. Šťastie v láske, šťastie v kartách, šťastná rodina, šťastný
človek,…je ich mnoho. Až príliš mnoho na to, aby sa zmestili do siedmich
obyčajných písmen. Hranice šťastia sú tak neobmedzené a rozličné, že ani tento
sloh nedokáže presne vyjadriť a vysvetliť, čo šťastie znamená.
Viem však, čo znamená pre mňa. Je to niečo, čo sa nedá opísať slovami, ani
činmi. Je to proste súčasť bytia každého človeka, súčasť, ktorá vždy bola, je
a bude. Bez šťastia by nebolo nič, bolo by iba utrpenie a život
v súlade s nekonečným utrpením nedokáže existovať.
Veľmi zaujímavým spôsobom vysvetlil šťastie práve Maurois vo svojich
nesmrteľných slovách: „ Šťastie je mozaika zložená z drobných radostí!“
Myslím, že ideu jeho slov pochopia všetci. Je tak banálna, a predsa
málokoho napadne. Predstavme si malý kúsok každodennej radosti ako kvapku –
keby spadla jedna, málokto si ju všimne. Avšak bez tejto kvapky by nebol dážď,
more, rosa ani oceán. Pravdaže, jej existencia by nemala význam, keby nebola
aspoň jedna osoba, pre ktorú má aj taká malá priveľmi veľkú podstatu na to, aby
ju mihnutím oka zavrhol. Keď si všimneme jednu, zistíme, že takmer hneď vedľa
nej je druhá, tretia, ďalšia a ďalšia... A zrazu zistíme, že celý náš
život je jedno veľké šťastie, jeden nádherný životodarný dážď, stačí len
otvoriť oči a všimnúť si ho.
Keď však túto kvapku neprijmeme, neuveríme v to, že je súčasťou
jedného veľkého nenarušiteľného celku, takáto malá bezmocná sa nenávratne
vyparí na púšti samoty do zabudnutia...