Zavretá medzi 4mi stenami, sama von nechodí Iba ak s jej pánmi... to je jej život. Pokorne slúžiť a nič sa radšej nepýtať....pozerať dopredu a neobzerať sa, nikdy nechcieť viac ako je potrebné mať. Zavretá medzi 4mi stenami rozmýšľa.... jedine jej myšlienky sú stále voľne a čisté... Ako raz niekto povedal, to čo máš v hlave ti NIKTO nemôže zobrať, a ani o tom čo v nej máš nikto nemusí vedieť. Nikto ti do hlavy nevidí. Na prvý pohľad dievča veselé bez starostí, no pod maskou vecne dobre naladenej baby sa skrýva len bolesť a strach. Zvonku macherka ktorá fajčí a pije aby zapadla, a skutočná pravda je že bez dymu cigarety a sem tam stavu "blaženosti" pomocou alkoholu by neprežila. Veci čo ju ukľudňujú prídu iným hlúpe, a nechápu, ale to však jej neprekáža. Zvonku dievča tvrdé a zocelené, z vnútra zlomené a bezmocné. Prehnaný make-up vyvoláva pocit že je pochmúrna, "temná" no možno ním len maskuje nedostatky ktoré si iní ľudia nevšimnú.... Pekná postava no pod oblečením sa len jazvy skrývajú. V celku bezproblémová, ničím nevyniká, šedá myška v dave ľudí, ktorú by si možno nikto nevšimol.... Jej myšlienky, nepochopiteľné, niekedy ich sama nechápe, v noci nespí....bdie a premýšľa nad tým, "čo by bolo keby..." Zvonku tichá no vo vnútri má milióny slov ktoré by chcela vykričať celému svetu, aby o nich každý vedel...No žiaľ... svet ju nepočúva, aj keď si vyberá svojskú cestu vyjadriť svoje pocity...svet a vlastná spoločnosť ju neakceptuje. Pretože v tejto dobe musí byt každý dokonalý, nikto sa nesmie líšiť. A keď sa líši oblečením či vzhľadom...možno len tým že je viac namaľovaný ako ostatní alebo má vlasy ostrihané podľa svojho štýlu, je automaticky škatuľkovaný podľa stupidných názorov. Na to dievča pozerajú ľudia ako na blázna. Blázon...možno ním je, ale otázne je... Prečo ním je? Táto otázka sa dievčaťu kladie takmer každý deň, ale nikto nepochopí odpoveď. Otázky, samé otázky, len odpovedať na ne je ťažšie, skúste jej vy odpovedať na otázky čo dáva. Dievča...jej ruku jazvy lemujú... spýtali sa prečo? No ona sa spýtala že prečo nie? Spýtali sa s čím si to vedela spraviť, no otázne je s čím si to spraviť nevedela. Slzy v očiach má a sleduje ako ľudia okolo nej pobehujú, už ani nepočuje čo jej hovoria... len kýva hlavou aby každému vyhovela. Odíde do izby a zase medzi 4mi stenami je... sedí na posteli, všetko sa jej točí, v náručí objíma macíka a bez náznaku smútku jej len slzy stekajú po tvári. Tak dievča vezme zošit a začne pišať texty...jej texty, básne alebo články...to je jej vykúpenie zo samoty ktorú pociťuje. Dievča, každý jej hovorí že sa nemá prečo sťažovať... Má dobrú rodinu, kamarátov, priateľa ktorý ju ľúbi a ona jeho... a predsa je iná, predsa jej je jedno čo jej ľudia hovoria.... Hovoria že by ublížila veľa ľuďom kebyže si siahne na život, ako plánovala... Berie to do úvahy, no lenže človek zabúda... a tak isto by zabudli všetci dookola kto bolo dievča v čiernom... ktoré ste mohli vidieť na ulici s cigaretou v ústach... Ľudia si nevšimnú že to divné dievča už ďalej nechodí touto cestou. Priatelia budú smutní asi tak mesiac možno dva hovorí si, "však už som raz odišla... môžem znova.. nikomu to vadiť nebude... zabudli vtedy zabudnú i teraz." Rodina... milujú ju? Od lásky je len krôčik k nenávisti.... Od lásky je len krôčik k zabudnutiu. "Však ešte majú syna" hovorí si....Jej priateľ...stačí hádka, on sa nahnevá a nechá ju tak.za mesiac by mal inú a na dievča v čiernom by si už nespomenul...možno by mu len raz niekto povedal: hej nepoznal si náhodou to "dievča v čiernom"? on povie.... aké? teda...počkaj... poznal prečo čo s ňou?... Stačí málo k zabudnutiu.... ale veľa treba k odpusteniu...Tak dievča sedí ďalej v izbe a píše básne.... Opakuje sa to veľa, veľa dní priatelia na ňu pomaly zabúdajú... a tak isto aj jej priateľ, zopár slov na internete ešte prehodia... no už aj dievča zabúda zabúdať čo bolo kedysi... pozerať sa dopredu, otočiť sa je nemožné! Keď tak raz sedí doma...sama...smutná...opustená... odomkne dvere a ide hore po schodoch... pomaly.. s úsmevom na perách... až kým nie je na streche.... posadí sa na okraj strechy a rozmýšľa aké by bolo.. bolo skočiť...letieť ako vták...slobodne vykúpenie krásne... Postaví sa, obzrie sa dozadu, čo je zakázané! Usmeje sa a spomenie si na priateľov rodinu a jej priateľa.... vidí ich všetkých pokope šťastných...vtom sa otočí... a skočí.... ČO TO SPRAVILA? preboha... nikto si nikdy nemyslel že by dokázala spáchať niečo takéto. Predsa nikto normálny si nesiahne na život. Lenže to dievča, bolo normálne až veľmi... a vnímalo utrpenie viac ako všetci iní.... dievča letí, ľudia dole na ceste pozerajú na nežné telo od krvi ktoré neuveriteľnou rýchlosťou spadlo dole... Chcete vedieť čo dievča cítilo pri skoku? Dve najšťastnejšie a najkrajšie sekundy v živote..