Postavy: mladý Jozef Gregor-Tajovský, starý otec, mama, hájnik

Hlavná myšlienka: Máme milovať aj ľudí, ktorí nám život neuľahčujú, ako miloval starý otec hájnika, pre ktorého vinou musel tajne drevo rúbať a pre ktorého si aj nos rozmliaždil

Téma: Zábavná cesta vnuka a starého otca ukradnúť drevo na žliebky

Kompozícia: 5 strán, próza písaná v celku, ich-forma

Čas: rok 1880, zima

Prostredie: na dedine, v lese, na lúke

Obsah: Jozef Gregor-Tajovský bol vo veku, keď ho nazývali šarvanec a Rysali sa práve jedenásta obrúčka zakladala. Žil v dome so starou mamou a tarým otcom. Raz v noci napadol sneh a polámal žliebky. Starý otec volal vnuka, no on zo strachu, že bude musieť v noci sneh odmetať, zaspal. Potrebovali drevo na opravu, no hájnik im nechcel dovoliť do lesa so sekerou. Jedného dňa starý otec povelil, že odídu na dva dni drevo na žliebky narúbať. Ukradli spadnutú jedlicu. Niesli ju domov a čo sa nestalo, starý otec spadol a šmýkal sa dolu svahom. Bohužiaľ zranil si nos. Úspešne došli domov. Hájnik ich nezbadal a vnuk sa celou cestou zo starého otca chichúňal. Doma starému otcovi starká nos obviazala a najväčšiu zábavu z toho malo deti. Krádež nikoho netrápila, lebo to už dlhé roky robievali. A hájnik znova na jeseň dostal od nich syra. Sám vnuk mu ho znášal.

Citát: „A on? Chudák. Vtedy, aby si zachránil chyžku, dal sa aj na tie veci, dnes mu iste tečie už aj na väzy a nemôže sa ani hnúť... Ba ani si len pomyslieť, že tam hájnikovi syra nedá!“