Autor: Bohumil Hrabal Dielo: Ostro sledované vlaky Téma: Život a dospievanie mladého človeka počas 2. sv. vojny Idea: Kontrast medzi malichernými problémami zamestnancov a krutosťou vojny Čas: 1945 začiatkom zimy Miesto: Malá česká stanička, ktorou prechádzajú ostro sledované vlaky Postavy: Elév Miloš Hrma - mladý výpravca, ktorý vracia sa do bežného života po pokuse o samovraždu Pán prednosta - je prednostom malej vlakovej stanice, túži po povýšení Výpravca Hubička- má neustále rôzne problémy no najmä pletky so ženami Zdenka Svatá- telegrafistka na stanici, je mladá a veľmi pekná Kompozičný postup: strieda sa retrospektívny aj chronologický Horizontálne členenie textu: 50 strán textu delených na 6 častí Vertikálne členenie textu: pásmo postáv – dialógy, monológy Pásmo rozprávača – er-forma strieda ich-formu Obsah: Dielo sa začína Milošovou cestou do roboty, počas ktorej Miloš premýšľa nad svojím otcom a dedom. Jeho otec vedel vyrobiť všetko, pretože bol od 48 rokov na penzii. Milošov pradedko Lukáš bol veľmi skoro na invalidnom dôchodku a tak len popíjal rum, fajčil a prechádzal sa a vyškieral sa na pracujúcich ľudí a tak ho každý rok zmlátili. Po páde Rakúska už rentu nedostával, ale všetkým sa vysmieval tými 70timi rokmi, kedy rentu bral. A tak ho raz dobili na smrť. Milošov dedo Vilém bol hypnotizér, ktorý sa snažil zhypnotizovať prichádzajúce nemecké tanky, ale tank ho prešiel. Skonštatoval, že ľudia v dedine ich nemajú radi a bál sa chodiť okolo okien, pretože mal paranoju, že ho spoza nich niekto sleduje. Miloš Hrma sa pokúsil spáchať samovraždu kvôli svojej priateľke Máši. Poznali sa už veľmi dlho ale, keď sa spolu prvý krát milovali Miloš „zvädol ako ľalia“. Bol s toho strašne sklamaný a preto si v hoteli napustil do vane teplú vodu, ponoril sa do nej a podrezal si žili na obidvoch zápästiach. Zachránil ho však murár, ktorý v hoteli muroval na chodbe držiak na hasiaci prístroj. Na psychiatrii mu doktor povedal len to, že sa má dať zaučiť staršou ženou a potom bude jeho problém vyriešený. Miloš sa po zotavení vracia do práce a pán prednosta si ho hneď zavolal a vyrozprával mu aký škandál sa stal na stanici, zatiaľ čo bol Miloš v nemocnici. Jeden večer slúžil výpravca Hubička spolu s telegrafistkou Zdenkou. Hubička ju začal zvádzať a skončilo to tak, že jej vyhrnul sukňu a otlačil jej na zadok všetky staničné pečiatky. Po službe šla Zdenka domov, ale jej mama si všimla pečiatky na jej zadku a hneď sa šla sťažovať pánu prednostovi, ktorý o tom musel podať hlásenie. Pána prednostu to celé strašne rozčúlilo, pretože bol v otázkach sexu veľmi konzervatívny. Cez stanicu mal prejsť vojenský vlak plný nemeckých vojakov, ale Hubička zabudol prehodiť na semafore zelenú a vlak mal pol hodinové meškanie. Nemecký velitelia na vlaku strašne zúrili a Miloš túto chybu vzal na seba. Nemci ho naložili na rušeň a vyrazili na cestu. Nemci sa už dávnejšie vyhrážali, že postrieľajú výpravcov, lebo vraj spolupracujú s partizánmi. Nemci mierili na Miloša a čakali len na pokyn veliteľa, kedy majú začať strieľať. Keď však nemecký dôstojník zbadal jazvy na Milošových zápästiach, zľutoval sa nad ním a pustil ho. Na stanici stál na piatej koľaji rozstrieľaný vagón v ktorom zabili partizáni veľa nemeckých vojakov. Vagón bol samá diera po guľkách a aj celý od krvi a kde tu sa povaľovali krvavé kusy oblečenia. Cez stanicu prechádzal vlak plný mladých nemeckých vojakov, ktorý šli prvý krát na front. Vojaci boli veselý, hrali karty a vyspevovali si ale, keď prechádzali okolo odstaveného a rozstrieľaného vozňa všetci zmĺkli a začali si uvedomovať čo ich čaká. Hubička prezradil Milošovi, že čaká od partizánov zásielku s výbušninou, aby mohol vyhodiť do povetria vlak prevážajúci muníciu, ktorý má prechádzať cez stanicu. Na stanicu príde inšpekcia vyšetriť Hubičkou pečiatkový incident a zastihnú pána prednostu, ako v starej uniforme celej od vtáčích hovienok čistí holubník svojim milovaným holubom. Inšpektor mu dá okamžite najavo nech nepočíta s povýšením. Pán prednosta bol kvôli tomu strašne zúrivý, ale nikdy nedal svoj hnev priamo najavo a vždy odišiel na povalu, kde ziapal do svetlíka a trieskal stoličkou, až v telegrafickej miestnosti padala omietka. Toto bola jeho psychohygiena. V noci mal službu Miloš aj Hubička a na stanicu prišlo mladé dievča, ktoré odovzdalo Hubičkovi výbušninu a zbraň od partizánov. Dievča zvádzalo Miloša a on sa s ňou vyspal. Keď dievča odišlo začal Hubička plánovať spolu s Milošom ako zneškodnia vlak. Miloš sa ponúkol, že tú nálož dostane na vlak. Akonáhle mal prísť vlak Miloš si vzal časovanú nálož a zbraň a vyliezol na semafor. Vlak šiel popod neho a on hodil nálož na stredný vagón. V poslednom vagóne však hliadkoval vojak so svetlometom a ten zbadal Miloša na semafore. Vojak vystrelil na Miloša, ktorý zacítil ostrú bolesť a vystrelil tiež. Miloš sa neudržal a padol vedľa trate, kde už poskakoval postrelený nemecký vojak s prestreleným žalúdkom. Vojak skučal od bolesti a volal na svoju mamu. Miloš vzal jeho pušku a zastrelil ho. Miloš silne krvácal, lebo mal prestrelené pľúca. Ležal vedľa mŕtveho vojaka, držal ho za ruku a do posledných chvíľ mu opakoval do jeho nepočujúcich uší: „Mali ste sedieť doma, na riti ...“